Irán bez cestovky – kompletný návod so všetkým, čo potrebuješ vedieť

Irán. Krajina, v ktorej sa práve píše rok 1395, kde nežijú Arabi, ale Peržania a je tam oveľa bezpečnejšie, ako si myslíš. Keď hľadáš krajinu, ktorá nie je zničená masovým turizmom za lacný peniaz, tento článok ti povie VŠETKO, čo potrebuješ vedieť.DSC_0899_1_1

Ja som v Iráne bola pred pár týždňami. Nielen, že som sa vrátila živá a zdravá, ale takisto plná energie, inšpirácie a odhodlania ukázať ľuďom Irán, ktorý som zažila a podeliť sa s tipmi, ako ušetriť a užiť si to tam. Pretože Irán, to nie je bojová zóna ani krajina hrdlorezov. Už v predošlom článku som písala o tom, prečo som sa v Iráne cítila ešte bezpečnejšie ako na Slovensku. Ak máš pochybnosti o tom, či je Irán bezpečný, prečítaj si najprv ten. 

V tomto článku ti dám tipy na to, ako si nájsť ubytko, letenky, aké oblečenie si zbaliť (hlavne keď si žena, nevynechaj túto časť 🙂 ), ako tu funguje doprava a platenie, koľko peňazí si máš pripraviť na výlet, čo je pravdy na tom, že tu je embargo a nepije sa tu, kedy ťa môžu zbičovať, ako ti pomôžu snubné prstene a kopu ďalších praktických informácií. 

NA ÚVOD 4 ÚPLNE ODVECI VECI

Irán je zaujímavá krajina. Veľa vecí platí inak ako som čakala. A ešte viac vecí platí, no v skutočnosti neplatí. Pozri sa na 4 najbizarnejšie veci, ktoré som si v Iráne všimla: 

  1. Platíš milióny dvomi menami a v skutočnosti je to pár centov

Iránci majú dve meny. Jedna je oficiálna a sú v nej vydávané peniaze – Rial a druhá, neoficiálna, Toman. Ako je to v realite? 35.000 Rialov je 3500 Tomanov, čo je 1€. V praxi skoro nikto nepoužíva iznačovanie rialov, lebo je to moc dlhé. Takže keď si v obchode, vypýtajú si napríklad 4000 – a ty nevieš, čo myslia, či Rialy alebo Tomany 🙂 Väčšinou myslia Tomany, čo znamená, že im musíš dať 40.000 Rialov v bankovkách (pretože bankovky sú v Rialoch)

Čiže ešte raz: v peňaženke, v bankovkách, máš 100.000 Rialov. Pre bežné obchodovanie to znamená, že máš 10.000 Tomanov, čo v praxi znamená, že máš skoro 3€. Keď ti v obchode povedia, že platíš 2000 tomanov, v skutočnosti im dáš bankovky v hodnote 20.000 rialov. Ja som z toho bola jeleň ešte aj po 4 dňoch.

DSC_0865_1
Ja s pár miliónmi v ruke 🙂

My sme za prvý deň v Teheráne minuli státisíce. Hovorila som si, že fuuuuuuuuuuuuu toto bude riadne mastný učet..A nakoniec? Minuli sme v prepočte 17€ 🙂

  1. Iránci majú 1000% zľavu na vnútroiránske lety

Keď pozrieš lety v rámci Iránu, napríklad Teherán – Esfahan cez Skyscanner alebo Momondo, nájde ti sumy nad 500€ za jednu osobu. Nejak mi to ale nešlo do hlavy, že by Iránci toľko platili. Tak som sa na to pýtala Faride. Iránci kupujú tie isté letenky tak za 50€, cez stránku IranAir. Ale dajú sa booknuť len  iránskou platobnou kartou a stránka je len vo Farsi, čo ti nepreloží ani Google (skúšala som) Čiže keď máš známeho v Iráne, ušetríš mesačnú výplatu.

  1. Každý robí to, čo je zakázané a skoro nikto to nerieši

Sem patrí Facebook, Couchsurfing, ale aj alkohol a drogy. Na Facebooku je takmer každý mladý človek, dokonca aj politici. Problém by nastal len vtedy, ak by niekoho chceli za niečo potrestať alebo odsúdiť. V tom momente by sa používanie Facebooku stalo problémom. Takisto zakázaný je alkohol, napriek tomu sme v obchodoch videli poldecákové poháriky a hodinu na to sme si už pripíjali nejakou domácou arménskou slivkou.

No a napriek tomu, že v obchode kúpiš poldecáky a ľudia pijú, ak by ťa pristihli vonku s fľašou alebo opitého alebo sfajčeného, má problém. Musíš zaplatiť pokutu alebo ak by si nechcel platiť alebo nemal peniaze, zbičujú ťa. Inak nikoho nebičujú, to je prežitok minulosti.

  1. Tak bolo to embargo? Či ani nebolo…? 

Napriek tomu, že je embargo (resp. bolo), každý mal elektroniku iPhone, dokonca sme videli aj iStore. Keď sme prišli k Faride domov, prvá vec, čo som si všimla bola Samsung telka a chladnička, Macbook a iPhone.  Embargo vraj postihlo len firmy, tie nemohli obchodovať. No ľudia, tí nemali problém kúpiť si výrobky z amerického trhu.

AKO & KDE NÁJSŤ VÝHODNÉ LETENKY

Pokiaľ chceš lowcostovú voľbu, určite vychádzajú najlacnejšie letenky s Pegasusom – nízkonákladovkou. Ideš z Prahy alebo Viedne a prestupuješ v Istanbule. Letíš poobede a prilietaš nadránom už aj v rámci zmeny času. My sme leteli z Prahy, na ceste naspäť sme mali dve noci v Istanbule a letenky nás vyšli na 170€.DSC_0780_1

Našla som ich cez Facebook, jedna zo stránok lovcov leteniek, ktoré sledujem. Zapípala mi notifikácia, zdvihla som obočie, nadchla som sa a volala frajerovi, či ideme. On že „poďme!“ a booom, letenky mi pristáli na maili. Dosť spontánne rozhodnutie ale Irán ma už dlhšie lákal.

Keď chceš vychytať super cenu na letenky do Iránu, máš dve možnosti:

  1. Nastav si email, Facebook alebo Twitter tak, aby ti neunikli akčné ponuky od lovcov leteniek. Z mojej skúsenosti sa na Irán zameriavajú hlavne cestujlevne.com, zaletsi.cz alebo kadetade.com, určite ich lajknite na FB. Pre mojich fanúšikov som napísala praktický návod, ako si nastaviť FB, email a Twitter na lov tých najlacnejších a najvýhodnejších leteniek. Keď chceš, môžem ti ho poslať na email. Asi najjednoduchšie bude, keď sa mi zapíšeš TU a ja ti návod pošlem čo najskôr.Prosím nepíš mi kvôli tomu indivindi, pretože keď mi tak napíše okrem teba ďalších 100 ľudí, asi to s emailami vzdám a odsťahujem sa  do teplých krajín 🙂
  2. Pokiaľ si chceš letenky vyhľadať sám/sama a nechceš vyčkávať na akčnú ponuku lovcov, využi na vyhľadávanie skyscanner.com (super je vyhľadávať v cheapest month, ak nemáš presne stanovený dátum. Keď som písala tento článok, našla letenky z Viedne za 157€ s Pegasusom a za 256€ s Turkish Airlines, čo sú super ceny.
    Aký je rozdiel medzi Pegasusom a Turkish? Pegasus je nízkonákladovka, nemáš v cene jedlo a pitie a máš menej miesta na nohy. Turkish Airlines je jedna z naj leteckých spoločností, kde na palube dostaneš steak so šúpanými zemiakmi a prvotriednou obsluhou.

ScreenHunter_362 Apr. 10 11.15

P.S.Keď chceš konkrétny návod ako si vybaviť víza na letisku a ušetriť tak, pozri si tento samostatný článok: 

Ako požiadať o víza do Iránu na letisku a ušetriť

AKO & KDE BOOKNUŤ HOTEL a UBYTKO

Sú oblasti,  v ktorých je Irán fakt tak izolovaný, ako sa hovorí. A jedna z tých oblastí je aj bookovanie ubytka. V Iráne sa dá online booknuť asi 2% hotelov a hostelov. A tie, ktoré sa booknuť dajú, sú mega drahé, pretože potvrdenie o zaplatení potrebujú turisti k tomu, aby dostali víza. K tomu sa dostanem neskôr.

Ďalších 98% sa buď nedá booknuť cez internet alebo sa dá booknuť cez internet, ale stránka nie je po anglicky, takže ju nenájdeš, pokiaľ neovládaš Farsi (peržštinu). A keď si teraz hovoríš, že veď ujo googletranslator preloží všetko, vedz, že aj ja som si to hovorila. A potom som zistila, že to nejde 🙂

Airbnb, hostelworld, hotelscombined a podobné stránky, na ktorých bežne bookujem, ubytovanie v Iráne nemajú v ponuke. Booking.com ubytovanie v Iráne ponúka, ale mega drahé. Google nájde iba predražené hotely (tie 2%)

Čo teraz?

1.možnosť: zabookuješ si na jednu noc ten drahý hotel cez booking.com, prípadne na tejto stránke www.hostelsiniran.com. Jedna noc ti stačí na to, aby si dostal/dostala víza. Následne po príchode nájdeš ubytko na blink – robí to tam mega veľa ľudí, je to tam oveľa bežnejšie ako u nás.

2.možnosť (túto sme zvolili my): nájdeš si cez Couchsurfing niekoho, kto ťa ubytuje (Couchsurfing je komunita ľudí, ktorí si navzájom zdarma pomáhajú s ubytovaním na celom svete). Táto osoba ti následne potvrdí, že budeš spať u nej/neho, vďaka čomu ti dajú víza. Potom ti buď pomôže booknuť ubytko alebo pôjdeš na blink ako v prvej možnosti. Nám Faride bookla ubytko cez internet, takže sme sa behaniu od hotela k hotelu vyhli.

 KEDY DO IRÁNU ÍSŤ

Ako žena som v Iráne musela nosiť dlhé nohavice, mať dlhé rukávy a zahalené vlasy so šatkou. Poviem ti, keď začalo trochu viac páliť slnko a teplota stúpla na 25 stupňov, mala som sto chuti vyzliecť si tú mikinu a dať preč tú šatku. Ale nemohla som.. A práve preto ti radím ísť do Iránu mimo leta – jún, júl, august, september. Pretože vtedy sú tam teploty nad 30 stupňov. V zime, v decembri a januári, sú teploty kúsok nad nulou, v noci mrzne, niečo ako u nás.

DSC_1331_1
Mikina, dlhé nohavice a na hlave hijab – na 25 stupňov ideál, ak by bolo teplejšie, asi by som sa uvarila 🙂

ČO TREBA VEDIEŤ PRED CESTOU DO IRÁNU

  • Európske platobné karty sú ti v Iráne na dve veci – z bankomatov z nich peniaze nevyberieš, zachráni ťa iba dostatok hotovosti. Či donesieš eurá alebo doláre, obe meny dokážeš v pohode zameniť.DSC_0842_1
  • V rámci oficiálnych ciest sa najviac sa oplatí zamieňať v zmenárňach, je tam najlepší kurz. My sme zamenili v meste, no na ceste z Iránu sme na letisku videli lepší kurz ako sme zamenili my. Dosť šokujúce, keďže na letisku chcú turistov vždy ošklbať. Predtým ako pôjdeš do Iránu, pozri si kurz cez google a potom porovnaj s tým, čo nájdeš na letisku. Každopádne pokiaľ sa chceš dostať z letiska, potrebuješ hotovosť na taxík, takže aspoň niečo zameniť treba 
  • Pokiaľ si ok s čiernym trhom, tip mi dal Hogy:  Na čiernom trhu dostaneš ešte minimalne o 20% viac ako v zmenárni a nepoznám nikoho, čo by s tým mal zlé skúsenosti, aj ked to slovo “cierny znie pochybne. Keď sa bojíš, tak požiadaj miestneho Couchsurfera, nech to za teba vybaví. Tiež sa oplatí meniť väčšie sumy peňazí naraz a hlavne veľké bankovky – podobne ako v iných častiach sveta menia lepším kurzom.
  • Iránci nie sú ani trochu kávičkári. Pijú čierny čaj, veľmi jemný, narozdiel od tých, ktoré pijú napríklad v Saudskej alebo v Turecku. Kávu to dostaneš – no stojí majland. My sme hľadali kaviareň asi 20 minút a potom sme za Cappuccino (resp. niečo podobné) zaplatili viac ako 4€. Bolo to chutné a kaviarnička bola veľmi trendy – volala sa tak rebelantsky – Che Guevara, takže sme si povedali, že ok, ale keď si nevieš odpustiť na raňajky kávu, odporúčam ti doniesť si mlynček, Aeropress a čerstvú kávu. Bude to lacnejšie, kvalitnejšie a rýchlejšieDSC_1320_1
  • V Iráne sú dve polície – moral police, ktorá rieši, či si správne zahalená a či nerobíš na verejnosti niečo, čo by si nemal/nemala (napríklad bozkávanie, sex..). Potom je druhá, normálna polícia, ktorá rieši všetko ostatné.
  • Akonáhle nemá žena dostatočne zahalujúce oblečenie, moral police ju vezmú do basy a tam ju nechajú, pokiaľ jej niekto nedonesie vyhovujúce oblečenie. Potom ju pustia von. Takisto kontroluje, či sú ľudia, ktorí sa držia za ruku alebo „majú k sebe blízko“, manželia. Ak hej, je to ok, ak to s tou blízkosťou nepreháňate. Ak nie ste manželia, nemali by ste sa ani držať za ruku.
rebeli, toto bolo už na hrane :)
rebeli, toto bolo už na hrane 🙂

OBLEČENIE

Z vecí, ktoré som si do Iránu doniesla, boli nakoniec vhodná asi 1/3. Oblečenie som si špeciálne neštudovala, vedela som len že v Iráne je pre ženy zákonom stanovená povinnosť byť zahalená – ramená, brucho, prsia, stehná, lítka, vlasy. Vidieť by mali byť len dlane + chodidlá + tvar a krk. To som vedela a na to som bola pripravená. No nevedela som toto:

Aké oblečenie si (ne)brať do Iránu

  1. Žiadne obtiahnuté oblečenie – ani nohavice, ani tričká. Nemali by byť vidieť kontúry zadku a brucha.
  2. Ak je niečo obtiahnuté, musíš mať druhú vrstvu – napríklad na legínach mať ešte šaty alebo dlhé tričko
  3. Musíš mať dlhé rukávy
  4. Žiadne hlboké výstrihy

No a práve bod č.1 vyautoval väčšinu môjho oblečenia, takže to dopadlo takto:
oblečko 1

oblečko 2Zo všetkého, čo som si nabalila, som najviac nosila jedny voľné nohavice a mikinu. Mala som ich na sebe aj pri fotení tohoto oblečenia, čiže na fotke nie sú 🙂

Zahaľovanie žien – je to povinné aj pre turistov?

Áno, pre všetkých, čiže aj pre turistky. Na zahalenie slúži hijab ale môžeš využiť akúkoľvek šatku, ktorú nosíš na Slovensku okolo krku. Vo veľkých mestách nosia baby šatky len tak prehodené cez pol hlavy, v menších mestách a náboženských mestách nevidno ani vlas. Ja som prišla pripravená, na letisku po príchode som hrala vzornú moslimskú dámu (naľavo na obrázku). Po tom, ako som zistila, že aj domáce baby v Teheráne nosia šatku len tak, na pol hlavy, rýchlo som sa prispôsobila (napravo na obrázku)
iran hejab

Ak by sme ale išli do menšieho mesta alebo náboženskeho centra ako je napríklad Yazd, veľmi rýchlo by som znovu prešla do módu vzornej moslimskej ženy. Okrem hijabu nosia niektoré moslimské ženy aj takýto čierny habit. Vo veľkých mestách menej, v menších mestách a náboženských centrách viac. 

V Iráne nemajú ženy zakrytú celú tvár, iba vlasy. Celú tvár majú zakryté len ženy zo Saudskej Arábie – to sú tie, čo im vidno len oči:

Iran-vs.-Saudi-620x400
Íránska žena naľavo, Saudská napravo

ĽUDIA

Iránci sú neskutočne nápomocní. Nie sú zvyknutí na turistov, sme pre nich novotou, atrakciou. Často sa chcú fotiť a najradšej by sa s tebou rozprávali aj celú noc. Keď sa ich spýtaš o pomoc, pomôžu ti, ajkeď nevedia ako alebo ti nerozumejú. Myslím, že toto je niečo hlboko zakorenené v ich kultúre ale aj to, že nie sú zvyknutí na turistov a nevidia nás ako plné peňaženky tak, ako v iných krajinách.DSC_0041_1

Po pár slovách sú schopní pozvať ťa domov, na večeru, či ponúknuť ti nocľah. Vieš sa s nimi zakecať na hodiny, pýtajú sa a nezdá sa, že ich zoznam otázok má konca. Ale záleží, na koho natrafíš, všetko je to o ľuďoch.

Túto ich zdvorilosť a ochotu ale nie vždy myslia úplne vážne. U nich platí, že až keď ťa pozvú, či ponúknu tretí, štvrtý krát, až vtedy to myslia naozaj. Dovtedy je to len taká zdvorilosť. U nás je toto úplne opačne, predstav si, že by som ti 4x núkala, aby si so mnou šla/šiel na kávu alebo by som ti núkala noocľah – mne už by to riadne liezlo na nervy 🙂

Na ulici sme nevideli žiadnych ožranov, feťákov, divne vyzerajúcich ľudí. To bolo super, aj to určite prispelo k pocitu bezpečia. Iránci tiež nekričia toľko ako Arabi a hovoria mäkšie, pôsobí to tak kľudnejšie a pokojnejšie ako napríklad keď som bola na trhoch v Egypte, či Turecku.

DSC_0905_1
a predavači na trhoch majú veľmi radi objektívy foťákov 🙂

DOPRAVA

Medzi iránskymi mestami

Po Iráne, resp. medzi medstami, sa najlepšie cestuje autobusom. Autobusy majú 3x viac miesta na nohy ako tie naše a dostaneš aj občerstvenie. Ceny sú pritom dosť v pohode – napríklad z Teheránu do Esfahanu sme platili 9€ na osobu. Z busu sme natočili aj videjko, pozri, ako to tam vyzerá:


Bookovať lístky na bus vieš ako turista len osobne na autobusovej stanici. Keď máš domáceho s iránskou kartou, vie ich booknuť aj online.

Medzi mestami sú vybudované dialnice, pri dialniciach pumpy a občerstvenia – ako u nás. Náš autobusár si to šľahal v noci v daždi 130kou a iné autá a autobusy predbiehal tak s 10cm medzerou. Smerovky nepoužívajú. My sme sedeli úplne vpredu a úprimne, asi 30x som si myslela, že sme zomreli, fatálna havárka na dialnici, všetci mŕtvi 😀 Ale nič sa nestalo. Myslím, že to bolo iba tým, že sme boli vpredu. Ak by sme sedeli vzadu, asi by sme si ani nevšimli, ako rýchlo ideme a ako zblízka predbiehame tie autá a autobusy. Ale bola to sranda. Niečo ako keď na Seychelách chodili autobusy 50tkou do zákruty, vedľa ktorej bol 50m útes. Tam som tiež zomierala pri každej zákrute 🙂

Doprava v Teheráne

V Teheráne sa dá cestovať autobusmi, metrom, taxíkmi a sharovanými autami. Nech cestuješ čímkoľvek, očakávaj, že cestovať budeš večnosť. Teherán je 12 miliónové mesto, je teda 2x väčšie čo sa týka počtu obyvateľov ako celé Slovensko 🙂 Iba na najbližšiu stanicu metra sme išli 15 minút taxíkom. A keď sme šli večer, tak to kvôli nekonečným zápcham trvalo 45 minúť.DSC_0847_1

Niečo ako pruhy alebo systém šoférovania sa v Iráne moc neudomácnil. Každý každého predbieha, zľava,sprava, všetci trúbia, medzi autami sú centimetrové medzery. Vyhráva ten, kto sa vie najšikovnejšie predbehnúť pred ostatných.DSC_0867_1

Bežné taxíky ťa ako turistu zderú. S cenou dole pôjdu len trochu a nemáš šancu dostať sa na rovnakú cenu ako domáci. Ale stále. Za cca 45min jazdu sme platievali v priemere 3,5€, keď sme boli s Faride, tak okolo 2€.

V Teheráne funguje aj niečo ako u nás UBER. Nemajú ale žiadnu appku. Existujú nepísané trasy a domáci presne vedia, kam sa postaviť, aby ich zobrali presne tam, kam potrebujú. My sme nemali ani šajnu, nebolo to nijak označené, ani nikde napísané. Používali sme ich iba keď sme chodili s Faride. Tieto „ubertaxíky“ boli 4x lacnejšie ako normálne taxíky.

Na metro sa dali normálne kúpiť lístky v kase na stanici. Žiadne dvojité ceny pre turistov a domácich. Stáli pár centov.

PAPANIE

Nie je nič horšie, ako keď ti na cestách nechutí jedlo. Irán bol našťastie úplným opakom, minimálne pre mňa. Papajú veľa mäska, ryžu, chleba, zeleninu. V reštauráciách sa dá kúpiť všeličo, my sme skúšali Kebab. Nie však taký ten turecký, ale takýto, podávaný s ryžou, grilovanou zeleninou a omáčkou:DSC_0893_1

V reštauráciach ho podávajú na obrovských tanieroch s prílohami, vo fast foodoch to vyzerá trochu menej honosne. V reštikách dostanete aj predjedlo zadarmo – čerstvo upečené chlebíky s dressingom, no aj si za to priplatíte – jedna porcia v Teheráne stojí 5€ – 15€ (v iných mestách neviem povedať, pretože sme v reštike jedli len raz). Vo fast foodoch sú ceny nižšie, od 2€ do 5€.

DSC_0881_1
takéto chlebíky, omáčku a tieto zelené listy, ktoré vyzerajú ako mladý špenát sme dostali ako predjedlo. Chlebík a omáčka boli super, tie listy boli strašne aromatické, mne moc nesadli (a rozhodne to nebol mladý špenát 🙂 )

My sme si veľa nakupovali a varili sami. Skúšali sme zeleninu, vajíčka, maslo, syry. Mali veľmi dobrú kvalitua boli chuťovo podobné ako tu u nás na Slovensku. Potraviny boli dosť lacné, povedala by som, že tak o 30% lacnejšie ako u nás, niečo stálo rovnako. Čo ma prekvapilo je, že Iránci na raňajky nejedávajú vajíčka. Keď sme si na raňajky začali robiť praženicu, pozerali na nás ako keby sme boli z vesmíru.

Mimochodom, národným fast foodom je pizza, McDonald’s a iné medzinárodné siete tu nenájdeš a sprepitné v reštauráciách väčšinou nedávajú.

 ČO MA ZAUJALO

  • Alkohol je v Iráne zakázaný, no to neznamená, že ho nikto nepije 🙂 Hlavne vo veľkých mestách ako je Teherán a Shiraz, kde je veľa univerzít, má mládež s alkoholom dosť kamarátsky vzťah. Zažili sme to na vlastnej koži a musím povedať, že ich domáca chutila ako domáca na Slovensku, lahodná. Samozrejme, Iránci pijú iba vo vnútri, kde sú mimo zrak polície, pretože ak by ich pristihla polícia, mali by problém
  • V Iráne platí trest zbičovania, ale dá sa mu vyhnúť. Namiesto bičovania môžeš zaplatiť „pokutu“, jedine ak ju nemáš z čoho zaplatiť alebo nechceš zaplatiť, vtedy ťa zbičujú. Napríklad ak by niekoho pristihli s alkoholom na verejnosti, zaplatil by buď pokutu alebo by ho zbičovali. Väčšina ľudí si ale vyberá zaplatenie
  • Funguje tu NGO sektor, študenti sú dosť aktívni. Funguje tu napríklad medzinárodná študentská organizácia AIESEC, v ktorej som sama bola členom. Študenti si v nej nanečisto skúšajú prácu v marketingu, HR, organizovaní eventov a predaji a potom, keď skončia výšku sú niekde úplne inde so skúsenosťami ako ostatní, ktorí počas výšky otáčali mäsá v McDonalde alebo robili administratívu. Napríklade Faride, u ktorej sme bývali, mala na starosti marketing na teheránskej univerzite.
DSC_0870_1
všetci z AIESEC 🙂 a ešte aj fešáci
  • Iránci sami o sebe hovoria, že sú slobodnejší ako Číňania. Že keď boli v Číne, mali pocit, že by tam nemohli žiť. Že je tam zablokovaných ešte viac stránok ako v Iráne, režím je ešte nevyspytatelnejší a ľudia sú tam zatváraní bez akéhokoľvek dôvodu. Je to asi dosť subjektívny pohľad, no sranda, že do Číny sa turisti hrnú, zatiaľ čo Iránu sa boja ako čert svätenej vody 
  • Starí ľudia chodili v oblekoch, naozaj pekne vyobliekaní. Sedeli v parku, hrali šach, pofajčievali alebo len tak pozorovali okolie
DSC_0834_1
starý ujo v obleku, mladý už nie
  • V Iráne práve začínajú fičať start-upy. Týkajú sa dosť často internetového predaja – ten ešte pár rokov dozadu nefičal vôbec, no teraz je to booom. Žiaľ je 95% startupov zameraná na Iráncov, čiže online booking hotela alebo podobne stále nebude dostupné pre cudzincov, ktorí nehovoria perzsky a nemajú iránsku platobnú kartu. To je možno ďalší krok. Myslím, že keď začne do Iránu chodiť viac turistov, otvorí sa aj tento sektor naplno 🙂
  • Pije sa tu mrkvová šťava s vanilkovou zmrzkou. Na pohľad to vyzeralo krásne, tak sme neodolali. Chuť bola..ehm.. zvláštna ale ochutnať treba 🙂IMG_20160311_140407_1
  • V závislosti od toho, v akej štvrti bývaš, platíš za mesačný nájom bytu od 100€ vo fakt zlej štvrti, cez okolo 200€ v lepšej štvrti až po brutálne vysoké pálky v najlepších, najluxusnejších štvrtiach.Faride bývala v jednej z lepších štvrtí a platila okolo 200€ za mesiac za jednoizbák s obrovskou obývačkou a kuchyňou, okolo 50m2. Byty sa tu väčšinou nekupujú, pretože sú strašne drahé a vychádza to tak, že ho splácali 70 rokov, tak sú Iránci radšej v prenájme.IMG_20160311_123839_1
  • Náklady ako jedlo, fitko, nákupy, žúrky, štúdium vychádzajú na ďalších 100€ – 200€ za mesiac, čiže bežný mladý človek tam minie približne toľko ako tu. Liter beznínu tu stojí okolo 25 centov – a to už sa domáci sťažujú, že ceny sú neúnosné 
  • Iránky majú depky z ich veľkých nosov a dávajú si ich vo veľkom zmenšovať. Keď idete po ulici, vidíte dosť báb s prelepenými nosmi. Takisto iránski plastickí chirurgovia sú na veľmi vsokej úrovni
  • Po vojne v Afganistane do Iránu prišlo veľmi veľa prisťahovalcov. Makajú tu hlavne na stavbách a Iránci ich nechcú veľmi integrovať do vyššej spoločnosti, boja sa ich, pretože v minulosti často znásilňovali iránske ženy. Teraz im zostal ten status a nikto ich nechce zamestnať. Lepšie sú na tom irackí imigranti, s tými majú domáci lepšie vzťahy a pracujú najčastejšie v kuchyniach reštaurácií 
  • My sme si do Iránu požičali obrúčky (diky mami, tati), aby nám nerobili problémy. V menších mestách zvyknú odmietnuť prenajať spoločnú izbu mužovi a žene, ktorí nie sú manželia. Po svatbe nemusia mať spoločné priezvisko, čiže je ok, že sa každý voláme inak. Dôležité sú prstene na ruke. Vraj to už nie je tak striktné ako to bolo, záleží od hotela a hlavne od časti Iránu, v ktorej sa nachádzaš. Každopádne obrúčkami nič nestratíš a môžeš dosť získať

KAM V IRÁNE ÍSŤ?

Teherán

hlavné mesto a študenské centrum, akoby Istanbul v Turecku – rozvinutý, liberálny. Keď tu začnú zvolávať na motlidby (5x za deň), stane sa presne nič, ľudia vo väčšine pokračujú ďalej v rutine, nebežia do mešít ani sa nemodlia na ulici. Určite sú takí, ktorí sa modlia, ale nie je ich väčšina. Ženy nosia šatky len tak, na pol hlavy, mládež má súkromné parties, kde húlia a pijú. Na severe Teheránu sú lepšie štvrte, čím viac na sever, tým je štvrť exkluzívnejšia. Naopak, južný Teherán je chudobný. My sme bývali u Faride,  ona mala apartmán v severnej časti, tak v strede. Cez juh Teheránu sme prechádzali len autobusom alebo autom. Niekde bola chudoba fakt do oči bijúca, inde som si ani nevšimla rozdiel.

Teherán nie je tak úplne turistické mesto. Je obrovské a nie je zrovna krásne. Nájdu sa pekné parky, v jednom z nich sme našli minizoo a jazierko s člnmi, čo bolo super. Ale inak v Teheráne nenájdeš námestie, centrum mesta alebo niečo, kam každý posiela turistov.

Nám sa strašne páčilo v horách nad Teheránom – volá sa to Darband. Krásne historické uličky priamo pod horami, kde si v reštauráciách môžeš dať tradičné jedlo a shishu. Je to úplne na kraji severného Teheránu, my sme si zobrali “ubertaxi”, vyšlo nás to okolo 5€. S bežným taxíkom, ak pôjdeš ako turista bez domáceho, to bude oveľa viac. Cesta taxíkom tam trvala asi 45 minút, úprimne si neviem predstaviť, ako dlho by to bolo autobusom 🙂

 Esfahan

Mesto s krásnym náboženským komplexom, ktorý ho preslávil, 6h autobusom od Teheránu. Ubytovanie je trochu drahšie ako v Teheráne, pretože sem chodí dosť turistov. Má brutálne veľký bazaar, ktorý sa ťahá niekoľko kilometrov. Krásne mesto, nám sa veľmi páčilo. Strávili sme tu len deň a boli sme sa len tak túlať, takže neviem dať viac konkrétnych tipov – zatúlaj sa aj ty 🙂

My sme bývali v hoteli priamo v centre. Noc nás stála okolo 45€ (alebo 1,700.000 RLS) pre dvoch už aj s raňajkami. Mali sme krásnu izbu, raňajky boli bohaté a bývali sme v centre. Hotel sa volal Part Hotel, na ulici Jahan AraAlley Chaharbajh st. Nebol najlacnejší, dali sa nájsť  aj za 30€ – 40€, no boli dosť mimo mesta. Tie najlacnejšie vyzeralo ako totálna diera, tak sme si radšej na tú jednu noc priplatili

Yazd, Qom a Mashhad

tri najnáboženskejšie mestá v Iráne, centrá islamu. Každý nám hovoril, že keď chceme zažiť niečo iné, máme ísť do týchto miest. Ženy tu nosia čierne habity, pravidlá platia striktnejšie, nič také ako šatka na pol hlavy „len aby sa nepovedalo“ tu nefunguje. My sme žiaľ neboli, ale radi by sme sa išli pozrieť.

Shiraz

Hovorí sa o ňom, že je to mesto umelcov. Takisto veľmi liberálne mesto plné študentov. My sme tam neboli, ale každý nám Shiraz veľmi odporúčal.

Zvyšok Iránu

Irán sa nedá prejsť ani za týždeň, ani za dva a aj mesiac je málo. My sme stihli Teherán a Esfahan. O zvyšných mestách a častiach Iránu toho príliš neviem. Je to obrovská krajina a v každej časti sú iní ľudia s inými zvykmi. Možno ale pomôžu niektorí ľudia, ktorí o tom napísali. Takisto po uverejnení prvého článku o Iráne mi niekoľko z nich písalo, že buď už napísali alebo plánujú napísať o cestovaní v Iráne viac. Keď poznáš nejaký super článok, blog o Iráne, napíš ho do komentáru, ja ich priebežne budem zaraďovať aj do článku.

Roman Herda – tieto články som našla pred odchodom a brutálne mi pomohli. Roman tam píše o každom meste, ktoré navštívil a dáva veľa praktických trikov. Navyše, nešiel letecky ako ja ale cez Arménske hranice: www.romanherda.com/category/gruzinsko-armensko-iran-2010/. A ešte jeden od neho: http://herda.blog.sme.sk/c/247710/Ako-do-Iranu.html

Vlado Dudlák – napísal zápisky z ciest po Iráne, tiež sa určite oplatí prečítať: www.hiking.sk/dudli/index.php?show=iran2003

Určite odporúčam pridať sa do skupiny na FB See you in Iran, ktorá je vedená po anglicky a domáci tam dávajú tipy turistom

KOĽKO NÁS TO STÁLO?

Do Iránu som kvôli štátniciam mohla ísť doslova iba na pár dní. V Iráne sme boli 5 dní (3 v Teheráne a 2 v Esfahane) , v Istanbule dva dni a ešte sme stihli aj nejaké to pivko a knedlíky v Prahe 🙂 Mali sme veľa fixných nákladov:

letenky – 170€ / osoba
viza – 60€ / osoba

Okrem týchto fixných nákladov sme minuli každý ďalších 240€ na jedlo, cestovanie, taxíky, vodné fajky, darčeky a iné veci, ktoré nám spríjemnili výlet. Ak by sme šetrili, vyšlo by nás to oveľa menej – nejedli by sme v drahej reštaurácií, spali v lacnejšom hoteli, nedávali si kávy za 4€ a podobné srandy. My sme si to ale chceli užiť a peniaze nehrali až tak veľkú rolu. Veď..ako často ideš do Iránu? 🙂

Spolu sme teda každý minuli tak 470€. Čo sa ale týka zážitkov, tie sú fakt neoceniteľné. Irán bol naozaj špeciálny, na každom rohu na mňa číhalo niečo, kedy som si povedala že wooaaaaaw. A to sú veci, na ktoré budem spomínať o 30 rokov, nie na tých 470€ 🙂

Kontakt na Faride

Počas celého článku ju spomínam. Vďaka nej sme videli Irán očami domácich ľudí, dostali víza, ušetrili stovky eur na taxíkoch, nákupoch a hoteli. O čase a nervoch ani nehovorím. 

Veľmi rada ti dám na ňu kontakt, možno bude vedieť pomôcť aj tebe. Je ešte študentka a má vlastnú prácu, ale pomôže, keď sa dá. Hovorila mi, že chce v budúcnosti robiť lokálne tours Teheránom pre turistov a ukazovať reálny Irán. Spýtaj sa jej na to, keď budeš mať záujem, ja určite odporúčam aj kebyže jej máš za to niečo zaplatiť.

Toto na videu je ona a toto je je Couchsurfing profil: www.couchsurfing.com/people/faride-tehrani

Odkedy sme prišli z Iránu, mala som strašnú chuť napísať o všetkom, čo som sa tam naučila. Aký je reálny Irán, podeliť sa s tipmi, poradiť s vybavovaním víz a ubytka a ukázať ľuďom reálny Irán. Pretože keď som zháňala tieto infošky ja, nevedela som ich nájsť. Napísať tento článok a článok o tom, ako získať do Iránu lacnejšie víza, mi trvalo 20 hodín. Neľutujem ale ani jednu minútu, pokiaľ nimi pomôžem cestovateľom, ktorí majú Irán vo svojom bucket liste 🙂 

Keď som ti s článkom helfla a páčil sa ti, prosím, pomôž mi ho dostať medzi ľudí. Pošli ho kamošom, shareni ho, uverejni v cestovateľských skupinách alebo na tvojom webe. Budem ti veľmi vďačná.

Ak chceš viac tipov o Iráne, prečítaj si aj ďalšie moje články:

https://travelhack.me/skutocny-iran-5-veci-ktore-sokovali/

Ako požiadať o víza do Iránu na letisku a ušetriť

Ahoj 🙂 Volám sa Janka a založila som blog Travelhack.me. Mojím poslaním je pomáhať ľuďom cestovať šikovne a lacno a zdieľať triky ako na cestách šetriť čas, nervy a peniaze. Celé moje cestovateľské know-how som spísala do tlačenej a e-knihy Precestuj svet bez miliónov na účte, ktorú si môžeš objednať cez www.cestujbezmilionov.sk.
Irán bez cestovky – kompletný návod so všetkým, čo potrebuješ vedieť
4.39 (87.74%) 31 votes