Odkiaľ beriem peniaze a čas na cestovanie – detailný rozpis

Odkiaľ beriem peniaze a čas na cestovanie – detailný rozpis
3.64 (72.82%) 39 votes
Cestujem veľa pretože chcem a všetko vo svojom živote som postupne vymakala tak, že môžem. Naučila som sa cestovať lacno, takže ma moje výlety neruinujú, ani keď zarábam menej ako väčšina pracujúcich ľudí. 
V tomto článku som sa rozhodla zverejniť všetky detaily.dsc_0296_1

 Ako často cestujem? 

Som slnečný typ. Slnko ma dobíja energiou. Naopak, ked dlhšie prší alebo je zamračené, moja nálada ide dole. A práve preto plánujeme cestovačky hneď s prvými náznakmi sychravej jesene ( polovica októbra) až po marec, kedy už začína pomer slnečných dní opäť stúpať.

Naopak, od apríla do októbra sme väčšinu času tu a podnikáme iba krátke výlety do okolia Európy. Spolu som na cestách približne 3 mesiace v roku. To mi stačí, vždy sa z ciest rada vrátim na Slovensko, domov.

Za rok 2016 som doteraz bola :

  • na prelome nového roka na Maldivách (810€ na 2 týždne komplet),
  • Na Sardínii na víkend, kde sme boli s rodičmi ako vianočný darček, ktorý som im dala s bráchom. Ubytko + letenky ma stáli okolo 60€.
  • Iráne na 5 dní a v Istanbule na víkend v jednom tripe za cca 300€,
  • 2 týždne v Bulharsku, Ženeve a v Macedónsku za asi 60€ vďaka tomu, že to bol Erasmus plus projekt,
  • na Filipínach 3 týždne za 1100€ (moja “letná” dovolenka v novembri, lebo v lete som makala a bolo u nás pekne),
  • víkend v Izraeli s letenkami ako darčekom na narodky za 140€, z toho som zaplatila 80€
  • rodinná dovolenka na Sri Lanke na 2 týždne, kde som teraz. Pozvali ma na ňu naši s tým, že som ju celú zorganizovala a našla lacné letenky a bookla ubytko. Každý rok chodíme s rodinou na letnú dovolenku. Tento rok som im navrhla, že môžeme ísť namiesto toho za tú istú cenu do exotiky a súhlasili. Ja sama som si platila len za lekcie surfovania a malé extra výdavky – spolu okolo 70€

To je spolu 71 dní za rok a 2410€, to je 34€ na deň. Nejdem tu hovoriť o tom, že máte cestovať rovnako a podobne, to je každého individuálna vec. Možno nechodíte nikam s rodičmi, možno nemáte frajera. Píšem to sem preto, aby ste vedeli o akých sumách a počtoch sa tu vlastne bavíme.

Tie dva – tri mesiace na cestách si nadrobím, môj priemerný pracovný čas je 60h za týždeň + časté pracovné víkendy, ak nerátam 24/7 rozmýšľanie nad travelhackrom.

5
Moje leto na “pláži” – Magio pláž working zóna & tieň. Super kombinácia pre tých, ktorí v lete pracujú a chcú byť vonku

Ako som sa k tomu dostala do stavu, že môžem cestovať ako chcem? 

V máji 2016 som zoštátnicovala. Študovala som právo, a tak by bola najlogickejšia cesta ísť do advokátskej kancelárie. Toto som spolu s ďalšími prácami už ale vyskúšala počas školy a malo to pre mňa naozaj vela zásadných negatív.
Uvedomila som si, že:
  1. nechcem celý deň sedieť na stoličke vo vnútri medzi štyrmi stenami 
  2. nechcem čakať, kým mi niekto zadá prácu alebo robiť presne to, čo mi niekto zhora prikáže. Chcem vymýšlať, hľadať riešenia, byť v pohybe, trápiť hlavu úlohami, ktoré nemajú jednoznačné riešenie 
  3. nechcem mať šéfa, ktorého mám rešpektovať len preto, lebo je to šéf, lebo má ten status šéfa. Oveľa dôležitejšie je pre mňa získať si rešpekt na základe schopností, odbornosti, profesionality a skúseností. Tí, ktorí pracujete vo veľkých firmách, asi ste už robili pod niekym, kto vám prišiel ako úplne nekompetentný idiot, že? Vtedy máte dve možnosti: preniesť sa cez to, povedať si, že fuck it alebo sa cez to nepreniesť. Všetko je to o percepcii, šéf, ktorý je zlý pre mňa, je super pre druhého. A pre tretieho je zas oveľa lepšie proste sa vykašlať na šéfa a robiť si svoje. Ja to dlhodobo neviem vystáť, žerie mi to nervy, som agresívnejšia na kamošov, rodinu aj frajera. Jednoducho keď ma niečo dlhodobo štve, neviem sa s tým zmieriť a musím to zmeniť. Slovné spojenie “stiahnuť chvost” u mňa funguje pri malých veciach, pri tých dlhodobých a životne dôležitých nie
  4. Nemôžem byť spokojná a šťastná, ak v tom, čo robím počas dňa (a.k.a práca), nevidím dôležitosť a prínos pre iných. Každá aktivita na svete má svoj prínos, dôležité je, aby som ten prínos videla ja

    img_20160624_140806_1
    Promócia, Janka dostáva titul Mgr. Už od druhého ročníka výšky som sa podvedome desila dňa po promócii. Bála som sa, že sa zrazu zobudím, škola bude fuč a ja nebudem mať ani potuchy, čo ďalej. Aj tento strach ma nútil rozmýšľať nad tým, čo po škole už dostatočne vopred. Ak by som mala teraz sedieť u nejakých advokátov a postupne si uvedomovať, že to vôbec nie je práca pre mňa, asi by som si strelila obraznú gulku do hlavy

Počas výšky som bola členom neziskovky AIESEC. Tu som sa naučila veľa o tom, čo ma baví a ešte viac o tom, čo ma nebaví a v čom som dobrá. Bavilo ma organizovať konferencie, podujatia, vymýšľať nové idey, prekonávať prekážky a problémy. Keď mi niekto povedal, že niečo nejde, bola moja top priorita postarať sa, aby to išlo.

“Nikto neskončil tam, kde je len tým, že sa ráno dobre zobudil. Všetko so všetkým súvisí a to, kde si teraz je výsledkom toho, čo si robil celé roky.” Spájanie malých bodiek, úspechov a poučení – presne tak to bolo aj u mňa.

 Z platených brigád som vždy bežala robiť zadarmo a tešila som sa na to

Práci v AIESEC som sa venovala 20-30 hodín týždenne, zadarmo. Popri tom som chodila na brigády, robila som hostessku a doučovala som angličtinu, aby som mala vreckové. Študent nepotrebuje tak veľa peňazí, čiže som zarobila kolko som potrebovala a potom bežala do AIESEC officu robiť zadarmo. Bavilo ma to a dávalo mi to veľa cenných skúseností, a to bolo dôležitejšie ako peniaze.

Hostesskovské brigády a lekcie angličtiny som postupne zamenila za prácu na recepcii hotela, v advokácii, v sklade s knihami v Nemecku počas Erasmu a líderku slovenskej vetvy medzinárodného startupu, ktorý pomáhal expatom a cudzincom na Slovensku. Ani jedna z tychto prácí mi však nedávala všetko, čo som od práce očakávala:  tie štyri body vyššie.

12963535_10205089867721179_1300838679661786572_n
Na jednej z AIESEC konferencii – úplne vpravo, tie ružové šaty. Akurát som sa stala Alumni členom
Práca pre startup bola najbližšie k ideálu, mala som super šéfa, veľa voľnosti v plánovaní a robení vecí, super tím a veľa zodpovednosti. Plat bol na to, že som stále študovala, perfektný. ALE, po počiatočnom odpadnutí nadšenia som zrazu v tom, čo som robila, nevidela význam a prínos. Pravdupovediac, bolo mi jedno, ako sa zvládne nejaký expat prisťahovať na Slovensko. Vedela som, že to nejak zvládne, aj bez našej pomoci.

Platená práca? Dosť mi tu pomohla otázka, či by som to robila aj zadarmo. 

A odpoveď na túto otázku pri práci pre medzinárodný startup bola u mňa rezolútne NIE, nerobila by som ju zadarmo. Semtam ok, ak by to bol nejaký známy. Ale systematicky pomáhať cudzím ľuďom s prisťahovaním sa do Bratislavy, tam som sa nevidela. Jasné, je to dôležité, no spomedzi tych veľa vecí, ktoré v tejto dobe plnej možností môžeme robiť to nebola tá, ktorú by som uprednostnila pred inými možnosťami.

V tejto dobe som už začínala cestovať a vyznať sa v letenkách. Mali sme sa sebou 3 týždne v Brazílii za cenu týždennej letnej dovolenky a chystali sme sa na mesiac na Seychely. 

 Deň pred odletom som v práci oznámila, že končím a na Seychely som odišla s čistou hlavou

…A takmer nulovou predstavou o tom, čo chcem robiť a dlhým zoznamom s tým, čo nechcem.

A tento príbeh ste už možno počuli. Videla som, že kamošov šoklo, že sme na Seychelách a písali nám, že ako sa nám to podarilo. Napadlo mi napísať blog na Denník N, aby som ho mohla poslať všetkým, ktorí nám písali. Dala som tam všetko, čo mi prišlo praktické a sama som pred odletom na Seychely nevedela. A zrazu mal tento článok (prvý, ktorý som niekde napísala a zverejnila) viac ako 60.000 prečítaní.  

Na záver článku som napísala, že chcem tieto vedomosti o šikovnom a lacnom cestovaní širiť medzi ľudí, napríklad prostredníctvom workshopov, s organizovaním ktorých som mala bohaté skusenosti z AIESEC – tak som pridala link na nechanie emailovej adresy, aby som zistila, či o to vôbec má niekto záujem – a hádajte čo – vyše 2000 ľudí mi nechalo svoj email! 
K dnešku si článok prečítalo už viac ako 70.000 ľudí. Woaw!
K dnešku si článok prečítalo už viac ako 70.000 ľudí. Woaw!

Šoknutá záujmom som s kamošom Paťom založila FB a web Travelhackra, nechcela som to robiť sama, s Paťom sme sa poznali z AIESEC, vedela som, že tiež rád cestuje a súhlasil vrhnúť sa na to so mnou a tak sme zorganizovali prvé workshopy. Dopadli super, ale nemala som vtedy žiadny plán ani nič, povedala som si, že to proste budem robiť, začnem písať články na svoj blog a uvidím ako to bude pokračovať.

workshopy
Workshopy po celom Slovensku – spolu viac ako 200 ľudí 🙂 Ešte som ani nevybledla zo Seychel!

 Bola som ešte študent, tak som si povedala, že nemám čo stratiť

Travelhacker sa stal mojím voľným časom a prácou, ktorú som robila zadarmo, ako kedysi AIESEC. Bolo tam veľa super momentov, no ešte viac takých, kedy som po 18 hodinovom pracovnom dni mala chuť vykašľať sa na to.

Blog ale spĺňal všetky definície mojej ideálnej práce ( znovu tie 4 body). Štvalo ma, že si ľudia myslia, že cestovanie je drahé a vedela som, že im môžem pomôcť cestovať lacnejšie. Navyše, sama som v cestovaní videla najlepšiu investíciu do života kvôli zážitkom, inšpirácii a sebaspoznaniu.

Pri písaní článkov som bola sama sebe pánom, mohla som pracovať kde som chcela a kedy som chcela a mohla som spraviť čo mi napadlo. Vtedy to bolo ale iba hobby, nezarábalo mi to, čo znamenalo, že eventuálne budem musiet niekde začať pracovať. 

Písať blog je beh na dlhé trate, na konci preteku ale vidno jasné výsledky. Foto je z Maldív, zo sandbanku uprostred oceánu
Písať blog je beh na dlhé trate, na konci preteku ale vidno jasné výsledky. Foto je z Maldív, zo sandbanku uprostred oceánu

 Tak mi napadlo, prečo nezaložiť biznis ohľadom pomáhania ľuďom cestovať šikovne a lacno?

Pod heslom veď “čo môžem stratiť” som sa rovno druhý deň pustila do písania knihy. Mala som v hlave toľko tipov.

To som ešte nevedela, že samotné napísanie knihy je jedna z tých jednoduchších úloh. Vstupovala som totiž do úplne neznámych vôd. Od napísania prvej vety po spustenie predaja knihy nakoniec ubehlo približne 500 hodín… Tento čas išiel na úkor školy, kamošov, rodiny a cestovania. Pol roka som zo Slovenska vystrčila nos maximálne na víkend.

img_20161013_185651-uzsia
Krst mojej prvej tlačenej knihy, november 2016 – zbieram plody ročnej práce s viac ako 300 ľuďmi v hladisku

 Keď som v júni 2016 končila školu, mala som jasno, čo ďalej

Idem budovať webku, kde zhromaždím všetky informácie, ktoré treba na šikovné cestovanie a sama budem cestovať po svete. All in. Hovorila som si, že ak to nevýjde, niekde sa zamestnám a s blogom budem pokračovať vo voľnom čase ako hobby. To bolo moje worst case scenario.

K tomuto názoru prispelo veľa kníh, ktoré som prečítala, skúsenosti, ktoré som mala, môj priateľ, ktorý sa tiež po škole nevydal klasickou zamestnaneckou cestou. Všetko, čo robíme, nás formuje no a zo mňa sa vyformoval travelhacker. 

tu som, ako ma poznáte:

Nebolo to tak vždy, presne to som chcela ukázať vyššie v článku. Teraz sa ale prehupneme do súčasnosti, do doby, kedy som napísala knihu a robím workshopy a konzultácie, do doby, kedy som podľa definície podnikatel.

Po pol roku fulltime podnikania prehlasujem, že je to mega náročné, celá administratíva, fakturovanie, design, marketing, neustále zlepšovanie sa, robenie novych spoluprác, písanie nových článkov, prinášania fakt hodnotných tipov, ktoré pomáhajú, nehovoriac o posúvaní biznisu dopredu. Ale momentálne je to pre mňa konečne práca, ktorá spĺňa všetky moje kritéria. Nevedela som takú nájsť, tak som si vytvorila vlastnú. 

V Teleráne v Markíze som hovorila o tom, ako sa zbaliť do miniruksaku aj na 2 týždne a prežiť to ešte lepšie ako s velkým kufrom
V Teleráne v Markíze som hovorila o tom, ako sa zbaliť do miniruksaku aj na 2 týždne a prežiť to ešte lepšie ako s velkým kufrom

Niektorí ste mi písali do komentárov, že píšem články preto, lebo predávam knihu. 

Nie, píšem články preto, lebo chcem byť užitočná, chcem sa deliť s trikmi a toto je to, v čom viem najviac pomôcť ostatným. Moje články a tipy ako cestovať sú pre mňa rovnako dôležité ako vynájdenie lieku proti rakovine pre výskumníkov, odovzdanie daňového priznania pre účtovníkov, či vyhrávanie zápasov pre futbalistov. A kniha? Workshopy? To je môj plat za to, čo robím a niečo, čo mi dovoľuje pokračovať v prinášaní hodnoty.
Keď sa povie u nás slovo “biznis”, každý si predstaví podnikatelov vo veľkých a drahých autách, v značkovom oblečení, ktorí sa nás snažia ošklbať o peniaze. Ja na mojej stránke a v článkoch promujem moje knihy. Áno, veď je tam napísané všetko čo viem a chcem aby si to prečítalo čo najviac ľudí.

Travelhacker je pre mňa práca, ktorú som si vytvorila, pretože žiadna iná ma nelákala

Ak by som našla fulltime prácu, ktorá by spĺňala všetko, čo od práce chcem, hlavne vrátane jej zmyslu, rada by som sa zamestnala. Nič také som nenašla, a tak som si prácu vytvorila sama. Nehovorím, že podnikanie je najlepšie alebo že zamestnanie je najhoršie. Každému vyhovuje niečo iné. Pokiaľ je človek šťastný a spokojný s prácou, ktorú robí, môže robiť čokoľvek.
Byť spokojná a šťastná je pre mňa veľmi dôležité. Na cestách dostávam presne to. A ešte ovela viac
Byť spokojná a šťastná je pre mňa veľmi dôležité. Na cestách dostávam presne to. A ešte ovela viac

Najčastejšie problémy ľudí s cestovaním

1. Nemám na to čas, mám len 20 dní dovolenky ročne

Tu sa pýtam, chcete cestovať viac ako 20 dní ročne? Ak áno, ste ochotní pre to niečo zmeniť? Pokecať so šéfom, vziať si neplatené voľno, zariadiť si prácu online namiesto z officu? Pamätajte, keď ozaj chcete cestovať viac, vždy je možné zmeniť NIEČO.
Aj keď by ste mali byť prví, čo to kedy skúsili vo vašom obore, firme. A keď fakt nič možné nie je, stále môžete odísť do inej práce, kde budú podmienky lepšie. 
Niektorí mi píšete, že cestujem viac ako bežní Slováci, že to len ja môžem a pár ďalších vyvolených, pretože ostatní majú prácu. Ale ozaj je to tak? Veď nie sme stromy. Keď sa nám niečo nepáči, môžeme to zmeniť. A rovnako to tak môže spraviť každý, kto chce dostatočne veľmi. Len nečakajte, že to príde za deň alebo týždeň. 
Ak však chcete cestovať viac a čelíte problémom s prácou, prečítajte si knihu 4-hodinový pracovný týždeň od Tima Ferrisa alebo knihy od cestovateľa Chrisa Guillebeau – Umenie žiť nekonvenčne alebo Startup za pakatel. Obe sú studnicami ideí a riešení.

2. Mám malé deti a kvôli nim necestujem, je mi drahé s nimi cestovať

Ozaj? Myslíte, že tie deti viac baví sedieť za počítačom? Nie sú tie deti len výhovorka? A ak nie a ozaj by ste chceli cestovat a nebudete kvôli deťom, nebudete to potom ľutovať a pomyselne hádzať vinu na deti? Pozrite si napríklad web www.cestujsdetmi.sk rodičia píšu veľmi praktický blog o tom, ako cestujú s deckami po svete. 
A peniaze? Áno, platiť za viacero ľudí nie je sranda. No cestovať je tak lacné, že aj tí, ktorí si mesačne odložia zopár EUR to dajú aspoň raz do roka niekam na týždeň dovolenky. Veď letenky začínajú od 3€ spiatočne. Všetko je to o prioritách, no keď chcete cestovať, cesta sa nájde. Na druhú stranu, ak sú pre vás oveľa dôležitejšie iné veci ako cestovanie (čo je úplne normálne), tak potom nie je o čom. 
A nikto vám nekáže začať hneď Seychellami ak chcete ísť do zahraničia – zoberte deti na Balatón, do Soľných baní, ukážte im Schönbrunn, Šumavu, väčšie deti môžete zobrať raftiť na Soču, lyžovať do Semmeringu, bicyklovať okolo Neusiedler See – na toto cestovanie letenky ani nepotrebujete, ale často práve letecky sa dostanete niekam ešte lacnejšie ako do susedných krajín a aj preto píšem o tom, ako hacknúť práve tie! 
y10_white
Filipíny s deťmi? No problem! Inšpirujte sa napríklad tu: www.cestujsdetmi.sk/filipiny-s-detmi-bez-cestovky/
V posledných rokoch je cestovanie strašne in, každý ho berie ako automatiku a kto necestuje, je pomaly horší ako ostatní. Ako keď v minulosti mali ženy nemanželské deti alebo sa vydali neskoro alebo nemali deti. Je vela dôležitých vecí v živote. Cestovanie je z môjho pohľadu jedna z nich, no zďaleka nie jediná.

3. Nemám peniaze cestovať

Tak toto je jeden z najjednoduchsšch problémov, aké poznám. Pretože cestovať sa dá aj zadarmo alebo za fakt málo peňazí. Jasné, nespadne to len tak z neba, nepríde po vás limuzína a nikto vám nepobalí kufre. 
Ale kde je vôľa, tam sú riešenia ako Couchsurfing, stopovanie, jedenie zvyškového jedla z potravín, Erasmus+ program (pozrite môj článok o tom, ako cestovať vďaka EU zadarmo), či náhodné stretnutie lokálnych ľudí, ktorí vám pomôžu. 
geneva-port-kratsia
4* hotel, 4 krajiny, 2 týždne spolu 60€. Problém? Nie, keď hľadáš riešenia
—–
Na všetky tieto možnosti môžete nájsť desiatky “ale” a dôvodov, prečo to zrovna vo vašom prípade nie je možné. To je ok, ale nečakajte, že sa vaša situácia niekedy zmení. Všetko si treba vymakať vlastnou vôľou a prácou.
Je to ťažké ale to potešenie po prvom úspechu je neoceniteľné. Skúste začať niečim malinkým, jednoduchým. Uvidíte! Hlavne treba začať konať, lebo prečítanie môjho osobného príbehu vás mohlo nakopnúť, no to nestačí.
Žijem v Bratislave, mám 25 a založila som Travelhackra, aby som pomohla ľuďom cestovať šikovne a lacno. Zdieľam praktické tipy a vychytávky, ktoré šetria čas, nervy a peniaze. O tom, ako cestujem lacno, som napísala aj knihu Precestuj svet bez miliónov na účte, ktorú si môžeš objednať cez www.cestujbezmilionov.sk.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.